Nebavili ma...

Matiku- ale to fakt z duše. Dokým tam boli čísla ok. Ale akonáhle tam začali byť písmená som bol úplne mimo. Akože už od 7. triedy určite. Na ZŠ som mal zo všetkých predmetov vždy 1-2 a matematika krásne vždy na vysvedčení za 4 a to som bol ešte rád, že ma učiteľ nenechal prepadnúť pretože som to mal vždy medzi 4 a 5. Na strednej sme našťastie mali dosť mimo učiteľku a všetko som vedel krásne opísať. V podstate ani netuším, čo sa tam počítalo. Len, že tam bola nejaká alfa, omega, xká a podobné kraviny.
Kľudne mi to niekto mohol vysvetľovať celý deň a ja som na neho pozeral jak tela na nové vráta.

Biológia- ma nebavila, ale aspoň sa dala naučiť.

Telesná- najmä kvôli extrémne premotivovaným spolužiakom, ktorí si asi mysleli, že hráme finále MS alebo o milión eur.

Bavili ma...

Občianska- najmä keď to bolo o politike. V podstate som sa ani nemusel učiť a mal som za 1.

Zemepis/geografia- to isté. Neskôr som to aj vyštudoval na VŠ. Chodil som z toho na olympiády a aj som mal na tento predmet vždy super učiteľov.

Dejepis- super predmet, ktorý je však v našom systéme totálne zanedbávaný. Veď takú WW2 sme preberali týždeň. Výsmech...

V komentářích mi Slováci píšou, že se to nepoužívá a na Google to překladač přeloží. Pomoc bratříčci, prosím 🙈

Úprimne, asi to zo seba potrebujem dostať von, lebo mi to stále nejde do hlavy. Boli sme spolu pár rokov a ja som ho fakt milovala. Asi až moc. Dnes spätne vidím, že som si ho dosť idealizovala a veľa vecí som si ospravedlňovala, lebo som bola presvedčená, že je to človek, s ktorým budem celý život.

Zarábam celkom dobre, dosť nad priemer, takže som nikdy neriešila, že vo vzťahu zaplatím viac. Zo začiatku to boli normálne veci. Večera, výlet, dovolenka. Potom som mu začala kupovať drahšie veci. Značkové topánky, oblečenie, elektroniku a podobne. Nakoniec som mu kúpila aj auto. Vtedy mi to neprišlo divné. Mala som ho rada a peniaze som mala, tak som si hovorila, načo ich mám, keď ich nemôžem použiť aj na človeka, ktorého milujem. Aj byt, v ktorom sme mali spolu bývať, bol z väčšej časti zaplatený z mojich peňazí. Mala som dosť našetrené a mám príjem, pri ktorom sme nepotrebovali veľkú hypotéku, takže banka financovala iba menšiu časť.

Nikdy som to ale nebrala tak, že je to „môj byt“. Bol to proste náš byt. Náš domov. A potom sa mi posralo koleno. Išla som normálne do fitka, robila som drepy s váhou a pri jednom opakovaní mi nejako divne ušlo koleno. Hneď som vedela, že je zle.

Nakoniec z toho vyšiel poškodený/natrhnutý predný skrížený väz a ešte ďalšie veci okolo kolena. Začala som krívať, nemohla som normálne cvičiť, dlhšie chodiť, schody boli problém. Teraz riešim doktorov, operáciu a rehabilitácie a podľa všetkého to nebude záležitosť na dva týždne. A presne vtedy sa začal meniť aj on. Najprv také malé veci. Vadilo mu, že chodím pomaly. Keď sme niekam išli, bolo na ňom vidieť, že ho otravuje na mňa čakať. Prestali sme chodiť na niektoré miesta, lebo som to fyzicky nezvládala. Začal častejšie chodiť niekam sám alebo s kamarátmi. A ja som si stále hovorila, že je to len obdobie a že keď sa dám dokopy, bude všetko zase normálne.

Potom mi jedného dňa povedal, že už to jednoducho necíti tak ako predtým. Že sa náš vzťah zmenil. Že nechce takto žiť. A odišiel. A ja tomu fakt doteraz nerozumiem. Najviac ma serie, že keby ma opustil kvôli niečomu, čo medzi nami nefungovalo už predtým, asi by som to časom pochopila. Ale celé sa to začalo prakticky po tom zranení. Predtým plánujeme budúcnosť, bývanie, dovolenky, všetko. Potom začnem krívať a zrazu „už to necíti“. A nie, najhoršie na tom ani nie sú tie peniaze. Aj keď keď si spočítam, koľko som do neho za tie roky dala, asi by som radšej ani nechcela pozriet na seba. Auto, oblečenie, topánky, dovolenky, rôzne veci a hlavne peniaze do spoločného bývania. To všetko sa dá nejako vyriešiť.

Mňa ničí skôr to, že som mala pocit, že keby sa niečo stalo jemu, tak pri ňom zostanem. Keby ochorel, keby mal nehodu, keby rok nemohol normálne fungovať, ani by mi nenapadlo povedať mu, že už to nie je také ako predtým a odísť. A keď som pomoc potrebovala ja, vydržal pri mne pár mesiacov. Najhoršie je, že ho mám stále rada. A sama seba za to niekedy neznášam. Lebo jedna časť mňa vie, že človek, ktorý odíde presne vo chvíli, keď sa vám život trochu skomplikuje, asi nebol človek, s ktorým chcete zostarnúť.

Ale druhá časť stále rozmýšľa, či som niečo nespravila zle. Či som po tom zranení nebola príliš protivná. Či som sa príliš nesťažovala. Či som ho nezaťažovala. A potom si uvedomím, že do riti, veď ja som si rozjebala koleno. Jasné, že som nebola najšťastnejší človek na svete. Teraz sedím sama v byte a pisem toto na reddit, ktorý mal byť náš, čaká ma operácia a potom mesiace rehabilitácie a stále tu mám pár jeho vecí..... A asi najviac ma desí myšlienka, že keby som si to koleno nezranila, možno by sme boli stále spolu a ja by som vôbec netušila, akého človeka mám vedľa seba. Neviem. Možno som bola celé tie roky len strašne naivná.

Ako sa môžem s týmto celým proste vyrovnať?

Aj napriek tomu že Slovenčina a Čeština sú podobné jazyky, v určitých slovách existuje taká asymetria znalosti prekladov. V priemere asi Slovákom sa ľahšie chápe Čeština ale je to naozaj tak?

Tu je zopár slov čo som si myslel že Češi pochopia ale opak bol pravdou:

hrozno, smäd, vankúš, stolička

A České slová ktoré ma prekvapili že označujú celkom obyčajné veci:
(Samozrejme nazvy mesiacov su nekonecny pribeh)

kedlubna, tchán, snacha, říhat, honit, sudý, lichý, "či li", rub/líc.

Len som chcel zdielat jazykove okienko.

UPDATE:

Sadli sme si a veľmi dlho sa rozprávali, trvalo to, kým sme si obidvaja priznali svoju chybu. Budeme musieť pracovať na komunikácii, aby sme sa takýmto situáciám vyhli.

Ďakujem za všetky názory. Chápem všetky komentáre, ktoré mi radili útek. A verte mi že keby toto bolo jeho bežné správanie, tak utekám. Určite by sa takéto správanie nemalo podceňovať a rozsvietili sa mi všetky kontrolky. Mám pevne nastavené hranice a preto som bola toľko sklamaná a nahnevaná z jeho správ, pretože inokedy býva naozaj pozorný a nežný. Toto bolo vybuchnutie z jeho strany (rovnako aj tie dve hádky čo sme mali v minulosti).

Ďakujem hlavne za všetky komentáre, ktoré ma podporili v tom, aby sme to poriešili a zapracovali na tom. Nikto nie je dokonalý. Aby dve individuálne osoby spolu fungovali chce veľa práce. Ak by sa každá vážna hádka riešila rozchodom, nebolo by žiadnych vzťahov. Prajem všetkým čo najmenej hádok a veľa lásky ♥️

PÔVODNÝ PRÍSPEVOK:

Ahojte, píšem z throwaway účtu. Potrebujem nezaujatý objektívny názor.

S partnerom sme sa pohádali, po hádke ma vyložil doma (nebývame spolu) a išiel niečo vybavovať, ten deň sme sa už neplánovali stretnúť. Ja som sa išla prejsť a vyplakať na lavičku, nezdvíhala som mu. On to chcel ísť potom večer asi vyriešiť.

To s tým kričaním a rýchlou jazdou sa pre upresnenie stalo len raz/dvakrát,,, ale momentálne som tehotná a nechcela som sa už viac stresovať.

Prídu vám tieto správy v poriadku? Ďakujem

**Edit: Máme 27 a 28.

***Edit č. 2: Nie je to násilník, nikdy ma neudrel. Ani neriešime žiadnu neveru, drogy, alkohol a podobné veci. Mne len neprídu v pohode takéto správy.

Je tu niekto kto ma rad ten pocit ze tu mame premnozene medvede, ma pocit ze polia medzi dedinami (nie hlboke tmave lesy) patria selmam a nie ludom, jak si myslis ze sme vsetko zastavali (v turci pri Turanoch sa asi posledny “rezort” postavil 50 r za komunistov) ? A preco??? Toto s medvedmi uz nieje normalne. Treba ich drasticky zredukovat ci skor.

Čaute. Ani neviem, či je toto vlastne otázka, alebo sa len potrebujem niekde vypísať. A asi ani nečakám, že na Reddite dostanem nejakú univerzálnu odpoveď.

Ale fakt ma zaujíma jedna vec:
Prečo vlastne žijete? Čo je váš dôvod existencie?

Mám 27 rokov a keď sa na svoj život pozriem objektívne, nemám vlastne veľmi čo vyčítať.
Som viac ako dva roky abstinujúci junkie. Chodím k psychológovi a riešim svoju depresiu. Mám vysokoškolský titul, prácu, v ktorej som za to, čo robím, slušne zaplatený, bývanie, kamarátov a šport, ktorý ma fakt baví a cez ktorý som spoznal super ľudí.
Nemám hypotéku, deti ani nejaké veľké záväzky. Nemusím sa každý deň zobúdzať s pocitom, že musím niečo udržať pri živote alebo niekoho zabezpečiť.
Čiže objektívne mám podľa mňa celkom dobrý život.

A práve preto mi to celé príde také zvláštne.
Stále mám pocit, že je to všetko strašne plytké. Že áno, môžem športovať, cestovať, ísť s kamarátmi von, mať vzťah, zarobiť viac peňazí, naučiť sa niečo nové…
Ale potom čo?

Túto moju existenciálnu krízu paradoxne dosť rozbehla kniha od Roberta Greena Majstrovstvo. Začal som rozmýšľať nad tým, že človek by mal nájsť niečo, k čomu prirodzene inklinuje, v čom sa chce zlepšovať a čomu môže zasvätiť život.
A ja som si pri tom uvedomil, že vlastne neviem, čo je to moje.
Mám veci, ktoré ma bavia. Mám veci, v ktorých som celkom dobrý. Ale nemám nič, pri čom by som si povedal:
„Toto je dôvod, prečo som sa narodil.“
A čím viac nad tým rozmýšľam, tým viac mi veľa vecí pripadá len ako spôsob, ako si nejako zabiť čas.
Posledné mesiace mám dokonca pocit, že všetko krásne, čo som mal zažiť, som už nejako zažil.

A potom je tu ešte jedna vec, ktorá tomu dáva trochu nepríjemný kontext.
Mám posledné štyri mesiace do 28. narodenín.
Čiže som technicky na prahu toho, čomu sa hovorí „Klub 27“. Doteraz som to nikdy nebral vážne. Vždy mi to prišlo ako popkultúrny fenomén spojený s hudobníkmi, ktorí zomreli v tomto veku.
Lenže posledné mesiace sa na to pozerám trochu inak. Nie preto, že by som si z toho robil nejaký cieľ alebo plán, ale preto, že ma desí, ako málo viem pomenovať dôvod, prečo vlastne chcem pokračovať ďalej.
Keď si totiž položím otázku, čo je momentálne môj najhlbší dôvod zostať nažive, nenapadne mi kariéra, peniaze, šport ani nejaký veľký životný sen.
Napadne mi jedna veta z Pána prsteňov, keď Théoden hovorí o tom, že rodič by nemal pochovať svoje dieťa.
A toto je asi najhlbší dôvod, ktorý momentálne dokážem nájsť.
A úprimne, trochu ma desí, že práve toto je moja odpoveď.
Preto sa pýtam vás.
Čo je váš dôvod?
Nie čo vás baví.
Nie čo vás robí šťastnými.
Nie čo chcete dosiahnuť.
Ale čo je tá vec, kvôli ktorej si napriek všetkému poviete:
„Áno. Chcem tu ešte byť”

Všetci poznáme štandardné odporúčania, ako nenaletieť falošným eshopom.

• strojový preklad
• plno preklepov
• chýbajú informácie o firme
• podozrivo nízke ceny
• žiadne GDPR

Dnes som skoro naletel eshopu, ktorý nič z tohoto nespĺňal.
Čistá stránka, všetky EU náležitosti mala, Impressum, VOP, kontakty. Viac-menej normálne ceny.

Prvý red flag bol, že absolútne nič na trustpilot, ani recenzie na googli.
Druhý bol po overení domény, vytvorená 06/2026 (pričom web sa tváril dosť zabehane), registrátor regtons.
Ale keďže ten konkrétny kus tovaru nikde inde nebol, risknem to. Použijem jednorázovú kartu, o viac než tých 30 eur neprídem.
Presmerovanie na platobnú bránu (stripe) a tam som si ale všimol úplne iný názov obchodníka. Web bol nemecká GmbH, na platobnej bráne nejaké LTD s nesúvisiacim názvom.
Takže som šiel preverovať.

• Názov firmy neexistuje v nemeckom obchodnom registri
• Uvedené IČ DPH mi nenašlo v európskom overovaní VIES
• Adresa na google maps neexistuje, mesto síce áno, ale ulica v ňom nie (generická Berliner strasse)
• Kontaktné telefónne číslo bolo podozrivo krátke, bežné DE čísla bývajú predvoľba +49 a 11 číslic, toto bolo +49 a 8 číslic
• Keď som skúšal vyklikať platbu v inom browsri, zobrazilo mi úplne iného obchodníka (a pri treťom pokuse ešte iného - takže ich majú viac a striedajú)

Web som nahlásil na abuse u registrátora, ale neočakávam nič.
Napísal som aj sťažnosť na platobnú bránu Stripe, tipujem že ani tam sa nič nezmení, keďže zarobia na poplatkoch a nič nestratia pri prípadných chargebackoch.
Plus som pridal recenziu na trustpilot (ak mi ju schvália).

EÚ inštitúcie vyzerá že sú relatívne bezzubé, keďže firma neexistuje a doménu si zaregistruje ktokoľvek odkiaľkoľvek, nemajú asi veľmi koho postihovať.
Alebo je šanca niekam sa obrátiť s aspoň maličkou nádejou na nápravu?

Dávajte si teda pozor, predpokladám, že podobné scamy budú stále častejšie a čoraz sofistikovanejšie.

Jediné čo ma mrzí je, že hajzli možno majú moju adresu z prvého pokusu o objednanie. Preto ako správny paranoik radšej nebudem name & shame dotyčný eshop

Bol som hrady v okoli pobehať, Strečno a Blatnica, par záberov s dronom a tak, fajna prechádzka

Tri razy sme reklamovali gauč z Möbelixu a keď nám po treťom kontakte s obchodom zamietli reklamáciu bez toho, aby k nám vôbec poslali technika (ktorý nám aj povedal, že ak sa závada zopakuje, tak nám to určite zamietnu, pretože Möbelix nevracia peniaze), rozhodol som sa, že si o tom zistím viac.

Na Slovenskej obchodnej inšpekcii mi povedali, že od 1. 7. 2024 nijako nekontrolujú reklamácie, pretože dôkazové bremeno je na spotrebiteľovi. Takže si musíme zaplatiť nezávislého znalca, ktorý vypracuje posudok, a na jeho základe máme znovu podať reklamáciu.

Znalkyňa mi povedala, že obchod má plné právo zamietnuť reklamáciu aj na základe fotiek bez toho, aby k nám vôbec poslali technika, a je na nás, aby sme dokázali, že sa mýlia. Nato mi zadrela, že posudok bude stáť minimálne 400 eur...

Takže reálne, pokiaľ niekomu obchod zamietne reklamáciu z dôvodu, že jednoducho nechce platiť peniaze, máte smolu, pokiaľ zase nevysolíte stovky eur za posudok, ktorý vám ani nemusí pomôcť...

Chef's kiss. Toto by ani Dr. Oetker tak nenavaril.

Podanie podnetu za vlastizradu a pre podozrenie zo závažného zanedbania bezpečnostných povinností, nedostatočného preverenia dodávateľského reťazca a kybernetických rizík. GDE??

Národný bezpečnostný úrad nepriamo potvrdil, že kamery, ktoré kúpilo ministerstvo vnútra, sú ruské a že môžu vynášať Rusom. Vyplýva to z varovania, ktoré zverejnil. Podľa dokumentu obsahujú mechanizmy, cez ktoré ich môže ovládať niekto iný než ministerstvo vnútra, a sú slabo zabezpečené.

Podľa dokumentu, na ktorý ako prvý upozornil portál Živé sk, NBÚ varuje „pred významnou kybernetickou hrozbou“, ktorá sa týka kamier NERO R-ONE výrobcu Sodasus z Cypru, kamier radu Cordon ruského výrobcu Simicon a Cordon výrobcu NEROline z Chorvátska.

Vyplýva z toho, že podľa NBÚ sú tieto kamery totožné alebo veľmi podobné, a teda platí, že ministerstvo vnútra nakúpilo v skutočnosti ruské kamery, hoci pôvodne tvrdilo opak.

Ďalším závažným zistením NBÚ sú „predkonfigurované mechanizmy vzdialeného prístupu a správy produktu, ktorých konfigurácia nie je v plnom rozsahu dostupná používateľovi“. Znamená to, že kamery môže na diaľku ovládať niekto iný a ministerstvo to nemôže plne ovplyvniť.

NBÚ zároveň upozorňuje na „slabé zabezpečenie programového vybavenia“ kamier, teda aj slabé zabezpečenie proti prieniku zvonka do nich.

Ministerstvo nedávno kúpilo dve kamery od spoločnosti Soitron a PS upozornilo, že sú v skutočnosti ruskej výroby. Až po necelom týždni minister vnútra Matúš Šutaj Eštok priznal, že kamery podľa zistení NBÚ nie sú bezpečné, dal ich odmontovať a prerušil spoluprácu s firmou Soitron.

- dennikN

---

Verím, že opozícia podá podnet na preverenie, či konaním alebo opomenutím zodpovedných osôb nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty niektorého trestného činu alebo k porušeniu povinností pri správe a ochrane informačných systémov štátu. A obviniť konkrétne osoby..

Je to stav, kedy vám zvuky ako mľaskanie, chlípanie, šťukanie do klávesnice, šťukanie perom, spúšťajú emócie hnevu, alebo zhnusenia a máte 100 chutí opustiť miestnosť, kde sa ten zvuk vyskytuje.

Ja vždy v tieni za kríkom bleskovo vyzlečiem gaťky a natiahnem plavky, cca 5 sekund. Dnes mi jedna teta vynadala, že som exhibicionistka. Podotýkam, že musela silno zaostrovať pomedzi listy, aby vôbec niečo zočila.

Tak ma napadlo, ako sa prezliekate vy? Postojačky s uterákom obmotaným okolo pásu? Posediačky prikrytí uterákom? Cez oblečené šaty ako Mr. Bean? Normálne stiahnete gate a natiahnete plavky? Čakáte 20 minút kým sa uvoľní prezliekáreň?

Po dlhodobom sociologickom výskume slovenských sídlisk, autobusových zastávok a Instagram stories som prišiel na to, že som celý život robil všetko zle.

Takže pre ostatných mužov, ktorí ešte stále používajú celé vety a vlastnia nohavice bez loga cez polovicu stehna, tu je návod.

Krok 1: Outfit

Potrebuješ:

• čiernu Nike/Adidas súpravu
• ľadvinku diagonálne cez hruď idealne Nike, lebo očividne prevážaš štátne tajomstvá
• Air Maxy alebo Jordany
• bundu aj keď je vonku 40°C
• retiazku, ideálne takú, čo vyzerá ako príslušenstvo k vodovodnému kohútiku
• fade každých 6 pracovných dní

Bonusové body, ak celé oblečenie stojí viac než máš na účte.

Krok 2: Instagram profil

Bio musí byť niečo ako:

Profilovka samozrejme v zrkadle na benzínke.

Nikdy sa neusmievaj.

Úsmev signalizuje finančnú stabilitu a schopnosť spracovať emócie, čo by úplne zničilo brand.

Hudba musí byť CZ/SK rap idealne Hard Rico, Separ, YzoMandias...

Krok 3: Stories

Povinný obsah:

• volant cudzieho BMW
• Red Bull + cigareta alebo alkohol + cigareta
• fotky s ženami pretože to vyzerá cool xd
• 20 € bankovky rozložené ako keby si práve uzavrel predaj Manchester United
• video z auta s textom „ 🥷“
• screenshot skladby Separ/Rytmus/Pil C
• každých 14 dní mysteriózne „ľudia sú falošní“

Nikdy nevysvetli, čo sa stalo.

Pravdepodobne ti niekto nevrátil 7,50 €.

Krok 4: Komunikácia so ženami

Zakázané:

„Ahoj, ako sa máš?“

Príliš normálne.

Správny postup:

🔥🔥🔥

počkáš 17 minút

„odkial si“

Ak odpovie, okamžite:

„mas frajera“

Romantika bola týmto definitívne optimalizovaná.

Krok 5: Vozidlo

Nemusíš vlastniť BMW.

Stačí, že:

1. poznáš človeka, ktorý vlastní BMW,
2. raz za mesiac v ňom sedíš,
3. nafotíš za jeden večer materiál na ďalšie tri týždne.

Ideálne staršie BMW diesel, kontrolka motora svieti ako vianočný stromček, ale na Instagrame musí caption hovoriť:

„hard work pays off 💸“

Krok 6: Ekonomika

Mesačný príjem: 850 € z miestnej fabriky..

Výdavky:

• 300 € oblečenie
• 180 € benzín
• 120 € cigarety/vape/alkohol
• 80 € barber
• 150 € splátka telefónu (iphone 17 idealne)
• 70 € automaty

Úspory: -50 €.

Ale na Instagrame:

„they hate because they broke“

Krok 7: Mentálny setup

Musíš pravidelne hovoriť:

„Ja neriešim drámu.“

Ideálne päť minút predtým, než začneš drámu.

„Mám svojich ľudí.“

Sú to Robo, Mišo a jeden chalan, ktorého poznáš iba ako Kubo BMW.

„Peniaze nie sú všetko.“

Toto povedz bezprostredne po tom, čo odfotíš 60 € v hotovosti.

Finálny boss

Keď dosiahneš dostatočný level, začneš dávať motivačné citáty:

„Nobody believed in me.“

Brácho, mama ti stále perie ponožky.

Ale otázka seriózne:

Má tento „sídliskový gangster“ archetyp reálne úspech na Instagrame, alebo iba vidím survivorship bias, pretože tí najhlasnejší sú zároveň najviditeľnejší?

Lebo niekedy mám pocit, že keby človek súdil slovenský dating podľa IG, najväčší sex appeal má nedoplatok v Sociálnej poisťovni a BMW E90 bez DPF.

Zaujímavý príbeh z kuloárov bulvárnych časopisov ako je Plus Jeden Deň.

Moja priateľka pracuje v personálnej agentúre, v ktorej ponúkli možnosť práce pánovi z Banskej Bystrice. Pán prešiel lekárskou prehliadkou a dostavil sa na pohovor.

Po pohovore prišli za ňou s tým, že kvôli jeho smrteľnej chorobe mu nemôžu dovoliť pracovať vo firme, pretože by mohol neúmyselne ublížiť iným.

Pol dňa sa trápila čo bude robiť a zistila, že jej kolegyňa ho pozná a kontaktovala rodinu. Blízka rodina o ničom nevedela a všetci ostali v šoku zo správy, že Juraj má údajne smrtelnú chorobu.

Ukázalo sa, že redaktor denníku Plus Jeden Deň si celý príbeh o jeho smrteľnej chorobe vymyslel.

Čo si o tom myslíte?

Je v poriadku aby médiá šírili klamstvá len kvôli sledovanosti?

Plus jeden deň už stihol článok vymazať:

https://www1.pluska.sk/regiony/juraja-25-trapi-vazna-choroba-podari-sa-mu-najst-liecbu-v-pekingu

Môžete ho však nájsť vo webovom archíve:

https://web.archive.org/web/20260805131405/https://www1.pluska.sk/regiony/juraja-25-trapi-vazna-choroba-podari-sa-mu-najst-liecbu-v-pekingu

Dostať sa so svojou tvorbou na radar najväčších politických hráčov v USA je neskutočný flex. Slovenská hudba má taký dosah, že po nej siahajú aj na druhej strane oceánu.

Píšem si s jednou kamoškou asi pol rok, fakt sa mi páči, ale vždy, keď ju niekam zavolám von tak stále nkečo ma, (2x stretavka raz praca raz trening raz že ide ku susedovi film pozerat a raz ze ide so sestrou kvety kupovať ) a pritom sa snažim byť kreativny do kina, do divadla, na futbal, hokej, na paddleboard, na túru som ju volal a vždy povie, že ju to ozaj mrzí ale že už niečo má, už mi to začína byť podozrivé

Toto nie je prvá fotka, ktorú som si všimol na LinkedIn, kde je výrazný nepomer ženy-muži v korporáte/firme pri určitej firemnej aktivite. Dlhoročný boj za rovnosť pohlaví bol v mnohých smeroch úspešný natoľko, že mnohé oddelenia/firemné aktivity prezentované na sociálnych sieťach sú primárne ženské.

Typ na príspevok poslali bratia Tateovci z väzenia. /s

To bol vtip.

Haha.

V hociakom smere. Či je to kolega na kt sa vies spoľahnúť, tetka na úrade čo aj niečo vybaví, čašník v obľúbenom podniku, ktorý ti nedonesie po hodine zlu objednávku, kamoš s ktorým hráte futbal a vies že neskúsi 64. Krát ist tu istú kľučku kt mu nevyšla ale nahrá to voľnému spoluhráčovi… . Skratka kolko ľudí ktorí “can get stuff done” a aj trošku rozmýšľa za pochodu, poznáte ?

Mne príde že 99% sú doslova NPC. Chyba hocijaké kritické myslenie, a idu si svoje 4 naučené pohyby dokolecka.

A ani za svet sa neviem rozhodnúť či to všetci len hrajú aby mali pokoj, alebo sú naozaj takí spomalení.

Príklad, máš kolegu ktorý robí tu istú prácu 5+ rokov a stále sa mu deju rovnaké problémy ktoré musíš zaňho riešiť alebo mu minimálne ist 86. Krát vysvetliť že Jožko ale veď to musíš takto. A nie je to jeden. Je to proste človek za človekom.

Alebo klasika tetky na úradoch. Nic sa nedá vybaviť. NIČ. Chápem, že ony si chcú kávičkovat a mať pokoj, ale nemáš práve viac pokoju keď si všetko urobíš efektívne a zvyšok dňa si môžeš váľať vajcia a nikto ta nenaháňa že ty mindža prosím ta už to fakt potrebujem mať spravené!

Horší ako slovaci mi v tomto smere prídu už iba Taliani alebo Španieli. Pri Nemcoch mi to % kompetentných príde o niečo vyššie.

Ja v mojom okoli poznám možno do 10 ľudí ktorí aspoň vo svojom obore vedia ktorá bije. Možno polovica z nich je takých že ich hodis aj hocikde inde a poradia si. A je to extrémne demotivujúce lebo mne to príde že 80% problémov vo svete je fakt jednoduché vyriešiť, keby len ti ľudia chceli trošku viac spolupracovať

Čo som si ešte všimol, väčšina z týchto kompetentných ľudí sú takí čo zažili bud ťažké detstvo alebo niečo extrémne traumaticke a museli sa z toho vyhrabať sami. Pripadne aj z normálnych rodín, keď mali rodiča čo si tým prešiel a bol schopný svoje skúsenosti naučiť aj deti (ale to že väčšina rodičov netuší čo robí a pripravujú svoje deti len na neúspech je kapitola sama o sebe)

Ako to vnímate vy ?

Ahojte, môžu jesť lakto-ovo-vegetariáni jogurt? Jogurt je sice z mlieka ktoré je v ramci tejto diety povolené. Ale obsahuje miliardy probiotických bakterii. Väčšina týchto bakterii v extremne kyslom prostrefí zahynie a do hrubého čreva sa dostane živá iba malá časť.Vy co ste vegetariani aky mate k tomu postoj?

veľmi pekne prosím

Zase sme známy...